Dezinformácie a informačné operácie
Pojem dezinformácia zatiaľ nebol v Slovenskej republike kodifikovaný. Väčšinou sa preberajú definície uvádzané v odborných publikáciách či oficiálnych európskych dokumentoch, ktoré sú si podobné a vystihujú podstatu. Dezinformácie zároveň môžu byť súčasťou širšieho procesu informačného ovplyvňovania, ktorý sa označuje pojmom informačné operácie.
Informačné operácie môžu okrem cieleného šírenia potenciálne škodlivých informácii zahŕňať aj zber citlivých údajov, podnecovať ľudí k akcii (násilnej alebo nenásilnej) a otvorene alebo skryte propagovať určitú stranu (napríklad štát). Takéto systematické využívanie informačných operácií sa zaraďuje medzi tzv. hybridné indikátory, ktoré sa kombináciou ďalších dvoch indikátorov stávajú hybridnou hrozbou. Informačné operácie sú najčastejšie využívaným hybridným indikátorom nie len zahraničných aktérov v rámci hybridnej hrozby.
Informačné operácie zamerané na zber citlivých údajov vykonávajú štátni aj neštátni aktéri (zahraniční aj domáci), ktorí sympatizujú s útočníkom a pomáhajú mu dosiahnuť stanovený cieľ. Títo aktéri čoraz častejšie využívajú sofistikované stratégie, aby mohli ovplyvňovať verejné diskusie, prehlbovať polarizáciu spoločnosti, vytvárať čoraz početnejšiu skupinu obyvateľstva, ktorá neverí žiadnemu oficiálnemu zdroju a ľahšie tak podlieha manipulácii. Výsledkom je efektívnejšie zasahovanie do demokratického rozhodovania, relativizácia politického vedenia krajiny a oslabovanie dôvery spoločnosti v demokratické inštitúcie. Zámerné, systematické a rozsiahle uskutočňovanie informačných operácií predstavuje jednu z najvážnejších a najaktuálnejších výziev v oblasti hybridných hrozieb pre európske demokracie a spoločnosti.
V kontexte šírenia potenciálne škodlivých informácií zahŕňajú informačné operácie pomerne veľké množstvo prvkov, čiže aktivít a spôsobov realizácie. Mnohé z nich sú všeobecne známe, no pri konkrétnejšom určení často dochádza k omylom.
- Falošné správy – v angl. fake news; informácie, ktoré zámerne napodobňujú formát spravodajstva alebo iného produktu žurnalistiky, pričom ich tvorcovia úmyselne zavádzajú svoje publikum skresľovaním reality.
- Hoax – z angl. podvod, žart; virálne rozšírená poplašná správa. Zväčša má tri typické znaky: naliehavosť, odkaz na iluzórnu autoritu (policajný zdroj, neexistujúce vedecké výsledky) a žiadosť o šírenie ďalej. Častým zámerom je vyvolanie obáv či strachu.
- Propaganda – informácia, idea, názor alebo vizuálny materiál, ktorý je vytvorený a distribuovaný s cieľom ovplyvniť názory ľudí. Nie je postavená iba na polopravdách alebo nepravdách, ale aj pravdivých faktoch, no vždy je zaujatá smerom k propagácii určitej strany alebo názoru. Snahou je tak navodiť objektivitu, ide však o jednostranný naratív, ktorého cieľom je presvedčiť a nie informovať.
- Konšpiračná teória – teória, ktorá vysvetľuje udalosť alebo súbor okolností ako výsledok tajného sprisahania (konšpirácie) zvyčajne malou mocnou skupinou osôb. Takouto skupinou má byť zväčša vláda, predstavitelia tajných spolkov, organizácií alebo spravodajských služieb, jedna alebo viacero spoločne pôsobiacich firiem alebo predstavitelia štátov, národov alebo náboženstiev, či dokonca mimozemské civilizácie. Konšpiračné teórie odmietajú všeobecne akceptované vysvetlenie týchto udalostí.
- Paródia a satira – v kontexte informačnej operácie sa paródia a satira využívajú na agresívne šírenie zavádzajúcich informácií alebo na zosmiešňovanie a kritizovanie cieľa (osoby, skupiny ľudí, názoru a podobne), ktorá presahuje bežný rámec tohto žánru.
- Dezinformácia – označuje nepravdivú alebo zmanipulovanú informáciu, ktorá je šírená zámerne s cieľom zavádzať a uškodiť. Dezinformácie môžu mať podobu nepravdivého alebo zmanipulovaného textu, obrázku, videa alebo zvuku, pričom môžu byť použité na podporu konšpirácií, šírenie pochybností a diskreditáciu pravdivých informácií či jednotlivcov a organizácií. Aj pravdivú informáciu môžeme považovať za dezinformáciu, ak je podaná manipulatívnym spôsobom. Medzi dezinformácie nepatria neúmyselné chyby v spravodajstve, satira, paródia ani správy a komentáre naklonené jednej strane, ktoré sú takto zreteľne označené.
- Malinformácia – informácia, ktorá je založená na realite, šírená zámerne s cieľom spôsobiť ujmu osobe, organizácii alebo štátu, napr. uniknuté informácie, nenávistné prejavy, obťažovanie.
- Poznámka: misinformácia – mylná alebo nepravdivá informácia, ktorá sa na rozdiel od dezinformácií, šíri nevedome a bez úmyslu poškodiť.
Nejde preto o prvok informačných operácií.
